
Častým problémom riešenia majiteľov starších rodinných domov , chát, chalúp je nevyporiadané vlastníctvo pozemkov pod domom a bezprostredne priľahlých parciel (dvora, záhrady). V praxi to znamená, že sa ich dom nachádza na parcele s množstvom vlastníkov s ideálnym podielom na pozemku a pri horšej variante aj s tzv. neznámymi vlastníkmi (na liste vlastníctva nie sú identifikovaní všetkými zákonnými informáciami v zmysle katastrálneho zákona – meno, priezvisko, dátum narodenia a bydlisko) . Mnoho vlastníkov nepoznajúc zákonné možnosti riešenia má za to, že sa nejakým jediným “zázračným“ právnym úkonom , nevediac akým, vyriešia vlastnícke vzťahy pod jeho domom v jeho prospech. Sú však v omyle, nikto nevie takým jednoduchým spôsobom vyriešiť v ich prospech rozdrobené vlastníctvo pozemkov pod ich nehnuteľnosťou.
Čo sa týka vlastníctva pozemkov žijúcich identifikovaných (majúci všetky údaje v zmysle katastrálneho zákona) vlastníkov/spoluvlastníkov, tam v súčasnosti má majiteľ domu jedinú základnú možnosť ,ktorá je len v jeho „réžii“. Osloví vlastníkov pozemku s ponukou realizácie kúpy parcely/ spoluvlastníckych podielov pri dodržiavaní zákonne vyžadovaného inštitútu predkupného práva. Znamená to, že predaj akéhokoľvek podielu vlastníka na pozemku musí prednostne ponúknuť spolumajiteľom danej parcely. Takýmto spôsobom realizuje kúpu všetkých podielov na pozemku pod/pri svojom dome, chate, chalupe.
Oveľa komplikovanejšie je riešenie vlastníctva tzv. neznámych vlastníkov. Neznámi vlastníci sú z hľadiska katastrálneho vlastníkmi, ktorí boli zapísaní ako vlastníci na pozemku, resp. i celý pozemok v rámci procesu ROEP – register obnovenej evidencie pozemkov ktorý už bol realizovaný v rámci celej SR. Jednoduchšie vysvetlené to znamená, že danú parcelu/podiel dotyčný nadobudol ešte za svojho života s tým, že sa vo verejnej listine (v pozemkovej knihe) nezapisoval ako vlastník. Takýto útlm evidencie vlastníckych vzťahov nastal hlavne v rokoch 1951-1989, kde sa obmedzili zápisy vlastníckych práva do verejných listín, potláčalo sa súkromné vlastníctvo a pozornosť sa venovala užívania tzv. socialistickými organizáciami“ (JRD, štátne majetky) . Viedla sa len evidencia užívateľov pôdy. Užívacie právo bolo nadriadené nad vlastnícke právo. Zmena nastala až po novembri 1989, keď sa opäť obnovila otázka súkromného vlastníctva. A až v rámci realizácie obnovenej evidencie pozemkov, ktorá sa realizovala po celom území Slovenska už niekoľko desiatok rokov, sa títo nadobúdatelia pozemkov zapísali do listu vlastníctva. Avšak z veľkej časti vlastníci už ako nebohí- nežijúci. V dnešných legislatívnych podmienkach (až na osobité výnimky) nejde inak riešiť týchto tvz. neznámych vlastníkov ako identifikovaním tejto osoby podľa archívnych dokumentov z katastra, štátneho archívu na základe ktorých sa stali vlastníkmi/spoluvlastníkmi pozemku a hľadať ich žijúcich zákonných dedičov. To môžu byť nielen deti, ale vnuci, dnes už dokonca pravnuci, prapravnuci. V prípade ich identifikácie následne iniciovať dodatočné dedičské konanie po tomto nebohom vlastníkovi, kde jeho parcelu/vlastnícky podiel na parcele zdedia žijúci dediči. A tí sú v ďalšom u komunikačnými partnermi na kúpu pozemku/podielov na pozemku. Takýmto spôsobom viete okrem uvedeného získať aj zaujímavé stavebné pozemky v lokalitách s nevysporiadanými vlastníckymi pomermi.
Druhou možnosťou, avšak nie zaručenou z hľadiska právneho, je oslovenie Slovenského pozemkového fondu (SPF) SR ako správcu pozemkov týchto neznámych vlastníkov o vyporiadanie vlastníctva pozemkov kúpou. Či sa jedná o vyporiadanie celej parcely/parciel v 1/1 alebo ideálneho spoluvlastníckeho vzťahu v správe SPF. Aj v tejto záležitosti Vám vie poradiť ako optimálne ako z časového, vecného a hlavne finančného hľadiska riešiť konkrétny problém s vyporiadaním a reálne pomôcť dobrý realitný maklér, čo v tomto prípade som aj ja😊.